Niektorí prídu s presnou predstavou. Obrázok uložený v telefóne, istota v očiach. A iní len cítia, že niečo by chceli. Niečo, čo ešte nevedia pomenovať. Len už vedia, že je čas.

Da Vinci by tomu rozumel.

Bol posadnutý pozorovaním. Nie tým, čo je vidieť, ale tým, čo sa skrýva medzi svetlom a tieňom. Jeho kresby anatómie neboli len umelecké, ale boli i vedecké. Počas života rozobral viac než tridsať tiel, aby pochopil, ako sa sval napína, ako sa pod kožou skrýva pohyb, ako sa mení výraz tváre, keď sa človek nadýchne.

A práve tento princíp treba pochopiť. To čo je pod povrchom je aj základom dobrého tetovania. Nie je to len o linke a o atramente. Je to o tom, ako sa motív spojí s telom.

O tom, že každá línia musí rešpektovať tvar svalov, prirodzený smer pokožky a to, ako telo starne. Z technického pohľadu napríklad platí, že tetovanie na mieste, kde sa koža viac hýbe, sa tetovanie časom mierne rozpije. Preto niektoré minimalistické vzory lepšie držia na ramenách či predlaktí ako na prstoch alebo rebrách.

To, ako sa telo správa, má priamy vplyv na to, ako bude vyzerať tvoj motív o 10 rokov. Da Vinci veril, že krása je v rovnováhe medzi estetikou a funkciou.

A ja sa s tým len a len stotožňujem.

Da Vinci veril, že nič krásne nevzniká bez dôvodu. Každý tvar, každá línia mala svoj zmysel aj keď ho nebolo hneď vidieť. Rovnaké je to aj s tetovaním. Nemusí kričať, čo znamená. Nemusí to byť príbeh, ktorý vysvetlíš. Stačí, že pre teba niečo znamená. Hoci len vo vnútri.

Da Vinci veril, že tvorca má len jedinú úlohu a to vidieť to, čo druhí ešte len tušia. Ak ťa tetovanie láka, ale ešte presne nevieš, čo by to malo byť, je to úplne v poriadku. Možno sa ten nápad ešte len formuje ako skica v mysli.

Napíš mi pokojne na Instagram. Nie preto, že musíš mať hneď návrh, ale preto, že niekedy stačí rozhovor, myšlienka, malý smer. Spolu to uvidíme jasnejšie.

Možno ťa len trochu prevediem tak, ako by to urobil Da Vinci.